Farská púť po kláštoroch v Roku zasväteného života 27.6.2015

Dňa 27.6.2015 sa konal na celom Slovensku Deň otvorených dverí kláštorov. Aj naša farnosť využila túto jedinečnú možnosť nazrieť za dvere klauzúry a vidieť, ako žijú rehoľníci a rehoľníčky.

Vyrazili sme – plný autobus –  skoro ráno na čele s naším duchovným otcom Ľ. Vojtaššákom, aby sme stihli svätú omšu v Kláštore bosých karmelitánov sv. Jozefa a Karmelskej Panny Márie v Lorinčíku pri Košiciach. Po nej nás so životom v kláštore oboznámil sympatický páter Rudolf. On a jeho traja bratia karmelitáni slúžia ľuďom hlavne apoštolátom vo forme duchovných cvičení a obnov, rozširujú úctu k sv. škapuliaru a pomáhajú objavovať krásu vnútornej modlitby. Potom nám brat Miro, ktorý je bratrancom nášho pána farára, porozprával o svojom povolaní do rehole a predviedol nám karmelitánsky habit v plnej kráse, keď si založil aj biely plášť, ktorý nosia pri modlitbe a ktorý je zároveň symbolom proroka. Niektorí z nás využili aj možnosť sv. spovede a potom sme sa v ich hosťovských priestoroch občerstvili aj na tele. Po spoločnom fotografovaní sme neradi opúšťali milých rehoľníkov a prekrásne prírodné prostredie, kde stojí ich pekný nový kláštor.

Ďalším cieľom našej púte bol Kláštor bosých karmelitánok sv. Jozefa a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Košiciach na sídlisku KVP. Je to kláštor s prísnou klauzúrou, preto sme mohli hovoriť iba s jednou zo sestier, s tzv. vonkajšou sestrou – Rafaelou, ale aj tak to stálo za to. Najprv sme si pozreli tzv. hovorňu, kde sestry prijímajú rodinné návštevy za mriežkou a potom sme navštívili ich verejnú kaplnku. S.Rafaela nám pútavo porozprávala o živote u nich v kláštore, opísala ich denný režim a poslanie. Keďže sestry nevychádzajú za bránu kláštora, ľudia im prinášajú svoje modlitbové úmysly a sestry svojimi intenzívnymi modlitbami príhovoru prispievajú k záchrane sveta a duší pre večnosť. Hlboký duchovný život sa odrážal aj na tvári s. Rafaely, ktorá priam žiarila, keď rozprávala o svojej ceste do kláštora a o svojom povolaní. Zaplavili ju totiž desiatky otázok zo strany návštevníkov a dozvedeli sme sa napr., že vôbec nejedia mäso a že nemajú zrkadlo :-) . Ich kláštor vznikol r. 1995, keď tu prišli štyri sestry zakladateľky zo Zakopaného z Poľska. V súčasnosti je ich spolu trinásť. Pre ich rehoľu je typická úcta k sv. Jozefovi, patrónovi rodín. Bolo pre nás tiež zaujímavé rozprávanie o menej známej karmelitánskej svätici – Malej Arabke, sestre Márii od Ukrižovaného Ježiša, ktorej obraz sme videli v kaplnke. Bola obdarená mnohými milosťami a darmi Ducha Svätého.

Nakoniec sme navštívili Kláštor sestier redemptoristiek Ježiša Krista Vykupiteľa sveta, ktorý sídli na kopci nad Kežmarkom. S krásnym výhľadom na štíty Vysokých Tatier sme vstupovali cez bránu kláštora, kde nás už sestričky očakávali s pripraveným programom. Začali sme v kláštornej kaplnke, kde nám sestra predstavená porozprávala o založení ich kláštora v r. 2005 a o ich živote. Potom nasledovala prehliadka všetkých častí objektu, hlavne obrovská záhrada s malebnými zákutiami a jazierkom sa nám páčila. Skončili sme besedou so sestrami v dome, ktorý sa nazýva Nazaret a slúži pre účastníkov duchovných obnov, ktoré sestry organizujú. Nakoniec nás čakalo skutočne bohaté občerstvenie vo veľkom záhradnom stane a ešte intenzívne rozhovory s milými redemptoristkami. V tomto kláštore odznievali modlitby za farnosť Ferčekovce ešte predtým, než bola zriadená a teraz sme vďační za túto duchovnú službu. Nechcelo sa nám od nich odísť, ale čas bol už pokročilý.

Púť po kláštoroch, na ktorej sme sa zúčastnili, v nás zanechala výraznú stopu, pretože nielen uspokojila našu zvedavosť, ale obohatila nás aj hlboko duchovne. Sme radi, že vo všetkých troch kláštoroch sme mohli nechať aj svoje prosby o modlitby na naše úmysly aj o modlitbu za našu mladú farnosť.